Prezradíme vám, ako chutila prvá škótska whisky

Vďaka mníchom, ktorí stoja na počiatku výroby prvej whisky v Škótsku. Tá najstaršia, ktorá sa dá doložiť, siaha až do roku 1494, kedy ju pálili v opátstve Lindores. Už vtedy ju nazývali aquavitae – voda života. Takto vznikla škótska whisky.

Ruiny opátstva Lindores ležia na kraji dedinky Newsburgh. Dnes by sme len ťažko povedali, že práve tu sa pálila prvá škótska whisky.
Tak ako každé miesto, kde sa destilovalo, aj opátstvo leží veľmi blízko vodného toku. Ten je dôležitý všade a vždy pri destilovaní a slúži nielen ako zásoba pitnej vody ale aj ako spôsob prepravy whisky (napríklad v Írsku z dedinky Tullamore do Dublinu tečie The Grand Canal Way).
Ak by ste navštívili niekedy hlavné mesto Škótska Edinburgh, tak do rodiska tamojšej whisky sa dostanete autom za približne hodinu.

Lindores Abbey skotska whisky
Zvyšky z opátstva, v ktorom sa ako v prvom pálila škótska whisky. Foto: Flickr.com/sobolevnrm

v 15. storočí sa využívala destilácia najmä na výrobu parfumov alebo alchymistických substancií. Alkohol sa dovtedy nedestiloval aby sa predával, preto nebolo potrebné mať licenciu alebo platiť dane. Pre dokumentovanie histórie to je zlá správa, lebo destilačné zariadenie mohol mať doma každý druhý farmár. A škótska whisky tak môže byť omnoho staršia, ako si myslíme.
Našťastie je veľa dokumentov, ktoré potvrdzujú, že aquavitae sa pálila v opátstve Lindores. Dokonca aj samotný škótsky kráľ James IV. si u vtedajšieho mnícha Johna Cora objednal tento nápoj. John Cor sa tak stal jedným z najznámejších mníchov na svete, keďže od neho si menovite ako od prvého človeka objednával samotný kráľ whisky.

Aká bola whisky z 15. storočia
Žiaľ, nikde neexistuje presný recept alebo postup prípravy whisky z tohoto obdobia. “Avšak môžeme veľa vyčítať z bežných praktík a spôsobov, ktoré sa v tej dobe využívali,” píše portál whisky.com.
Historici predpokladajú, že v opátstve využívali vysladované obilie, tak, ako sa to robí dnes. Samozrejme, jeho kvalita bola úplne na inej úrovni.
Kvasnice, ktoré  fermentovali boli pravdepodobne zo vzduchu. Teda kvasenie prebiehalo spontánne, tak ako tomu je napríklad v pivovare Cantillon v Belgicku, kde sa kvasí rovnakým spôsobom dodnes. Mnísi mohli využívať taktiež kvasnice, ktoré zostali po fermentácii poslednej várky a už sa nemuseli spoliehať na tie zo vzduchu. Keďže kvasnice neboli kultivované, tak produkovali veľa horkastých substancií.

Lindores Abbey skotska whisky
Zvyšky z opátstva, v ktorom sa ako v prvom pálila škótska whisky. Foto: Flickr.com/sobolevnrm

Mnísi si museli sami vykopať vlastné piecky, ktoré nazývali “Svätým ohňom”. Destilačné prístroje boli s veľkou pravdepodobnosťou veľmi malé a destilát kondenzoval v dookola ohnutej medenej trúbke.
Zrenie v sude v tej dobe nebolo niečo, čo by mnísi vyslovene chceli robiť. Avšak jediným spôsobom, ako uchovávať väčšie množstva tekutiny, bolo skladovať ju v drevenom sude. V nich aquavitae ležala, až kým sa nedostala na miesto určenia, neminula sa a nebola navarená ďalšia várka. Hnedá farba a chuť po sudoch tak bol vedľajší “produkt”, ktorému sa nedalo vyhnúť. Naopak, dnes je veľmi žiadaný.
Tak, aká bola táto whisky? Podľa historikov a odborníkov z destilérok išlo o veľmi korenistý, horkastý nápoj, ktorý ležal v európskych nevypalovaných sudoch z dubu a to len po dobu pár mesiacov.

Pridaj komentár