Takto vidí pivný priemysel Stanislav Bernard

“Pivovarníctvo sa z pohľadu zákazníka – kvality toho, čo ľudia dostanú na stôl – vyvinulo neobyčajne pozitívnym smerom a ľudia dnes majú pestrý výber,” hovorí Stanislav Bernard pre Lidové noviny a dodáva, že by to takto mohlo dopadnúť ani nedúfal a dnes ho to teší.

Na pivnom trhu zažívame väčšiu pestrosť, rapídne pribúdajú minipivovary, napriek tomu spotreba skôr klesá. Bude v Česku ešte niekedy ukazovať štatistika 160 vypitých litrov piva na hlavu?
Nikto nemôže vedieť dopredu, ktorým smerom sa bude trh uberať. Môj odhad je, že ďalej neporastie, skôr bude mierne klesať. Spotrebu okolo 160 litrov na hlavu je potrebné vnímať v historických súvislostiach. Komunisti mali pivo ako lacný nápoj pre ľudí, čo viedlo k tomu, že pivovary prakticky vôbec neinvestovali do rozvoja. Tým bola vykúpená extrémne nízka cena piva.
Od deväťdesiatych rokov však spotreba pomaly klesá, najmä po ekonomickej kríze v roku 2008 a zvýšenie spotrebnej dane o dva roky neskôr, ktoré malo byť dočasné, je však trvalé. Často dostávam otázku, či nám rastúci počet minipivovarov neškodí, či nám už nekonkurujú.

A konkurujú?
Ale to je úplne jedno, ako to pôsobí na nás. Kľúčové je, čo to prinášame zákazníkom.

Pivovarník storočia
– Stanislav Bernard (59) je rodák z Opavy, absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline.
– V roku 1991 vydražil s dvoma spoločníkmi pivovar v Humpolci, dnes v ňom vlastní štvrtinu, rovnako ako sládok Josef Vávra, 50 percent ovláda belgický pivovar Duvel Moortgat.
– Bernard v rokoch 1993 až 1995 úspešne lobboval za zákon, ktorý znižuje menším pivovarom spotrebnú daň.
– Získal niekoľko ocenení, napríklad v roku 2010 bol jedným z finalistov súťaže Podnikateľ roka, dostal titul Pivovarská osobnosť storočia alebo Cenu českého sládka F. O. Poupěte. Bernard sa tiež podieľal na založení Nadačného fondu proti korupcii.

Je české pivo podľa vás výnimočnejšie ako pivá vyrábané inde vo svete?
Objektívne, české pivo má svoje pozitívne špecifiká. Určite je to jeho horkosť, jeho chuťová plnosť, teda väčšie množstvo nekvasených látok. Samozrejme sa to líši po regiónoch, napríklad Budejovické pivo je menej horké než napríklad v Plzni alebo Humpolci.
Kľúčové je to, že horkosť, ktoré je tam pomerne veľa, musí byť do určitej miery “zabalená” chuťovou plnosťou, práve tými neskvasenými fermentovateľným látkami. Tie zase robia takú príjemnú chlebnatosť. A tá trošku zabalí onú horkosť, inak by to bolo chuťovo drsné. Toto je pre české pivo charakteristické. Tiež nie je toľko presýtenej oxidom uhličitým, čo je príjemné z pohľadu piteľnosť. Keď si dáte v západnej Európe čapovaný ležiak, tak z neho často, keď vám to donesú, trvale utekajú bublinky.

Celý rozhovor si môžete prečítať v článku I velké pivovary mohou vařit dobrá piva, připouští Stanislav Bernard na portáli Lidových novin.

Foto: Facebook pivovaru Bernard

Pridaj komentár